Dnes je 21.01.2017,
sviatok má Vincent

Miloš Janoška (*28. 1. 1884 Jaseňová–† 28. 12. 1963 Liptovský Mikuláš)

 Syn biskupa Jura Janošku. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na učiteľskom ústave v Šoproni a Bielsku. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej škole v Štrbe (1905–1919). Založil tu vzdelávací spolok, pôsobil v rôznych funkciách v obci a ako kantor v cirkvi. Bol aktívnym turistom, zorganizoval výstup na Kriváň (1912). Napísal prvého slovenského sprievodcu po Vysokých Tatrách (1911), založil prvú turistickú organizáciu Tatranský spolok turistický a prvý turistický časopis Krásy Slovenska (1919). Bol aj autorom viacerých učebníc určených pre evanjelické školy. V roku 1919 bol školským inšpektorom a v rokoch 1941–1945 redaktorom Evanjelického posla spod Tatier. V rokoch 1911–1914 v Štrbe a na okolí priekopnícky premietal filmy zakúpeným aparátom a v roku 1915 zaviedol do Štrby telefón. Tabuľa bola inštalovaná na budove materskej školy 26. mája 1968.

 

MUDr. Ľudovít Markušovský (*25. 4. 1815 Štrba–† 21. 4. 1893 Opatija, pochovaný vo Vasegerszegu)

 

 Jeho otcom bol evanjelický farár Ondrej Markušovský a matkou Žofia, rodená Medvecká. Základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, gymnázium absolvoval v Rožňave a v Kežmarku. Študoval právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave a od roku 1834 medicínu v Pešti. V roku 1844 získal titul MUDr., v roku 1892 sa stal čestným profesorom univerzity v Budapešti. Pôsobil na chirurgickej klinike vo Viedni a v Pešti, počas revolúcie v roku 1848 pracoval ako nemocničný a štábny lekár i osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho. Od roku 1849 sa stal súkromným lekárom v Pešti, neskôr pracoval na Ministerstve kultury a výučby a od roku 1866 ako ministerský radca. Patril medzi významných organizátorov
 
uhorského zdravotníctva a priekopníkov rinológie, je objaviteľ nosného zrkadla. V roku 1859 prispel značnou sumou na opravu rodného domu a školy a tieto zahrnul aj do testamentu. Založil lekársky časopis Orvosi Hetilap. Bol autorom vyše 200 pôvodných prác zameraných na verejnozdravotnícku problematiku. Od roku 1956 nesie jeho meno nemocnica v Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii vo Vaskej župe udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. Tabuľa bola inštalovaná 8. mája 1965 na budove ev. a. v. farského úradu č. 354  pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Bola po ňom pomenovaná aj ulica. Pri príležitosti 120. výročia od úmrtia MUDr.Markušovského bola tabuľa reinštalovaná.
 

Eugen Suchoň (*25. 9. 1908 Pezinok–† 5. 8. 1993)

 Bol absolventom hudobnej školy a Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave. V rokoch 1931–1933 pokračoval v štúdiu skladby na Majstrovskej škole pražského konzervatória. Pôsobil ako profesor teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Zaslúžil sa o vznik Štátneho konzervatória. Pôsobil na Pedagogickej fakulte UK (1948–1953), na Vysokej škole pedagogickej (1953–1959) a ako profesor teoretických predmetov na FF UK v Bratislave. Titulom národného umelca bol poctený v roku 1958. V roku 1969 bol ocenený titulom Dr. h. c. Zastával množstvo popredných funkcií v oblasti hudby a kultúry. Je autorom desiatok skladieb vážnej hudby a prvej národnej opery Krútňava, ktorú skomponoval na námet novely M. Urbana Za vyšným mlynom. Pracoval na nej v roku 1942, počas letného pobytu s manželkou v dome u A. Šerfelovej. Tabuľa bola inštalovaná na ul. M. Janošku č. d. 355 4. augusta 1996. Autorom tabule je Michal Gotthardt.
 

Pamätník Smútiaca mať

Pamätník Smútiaca mať od Miroslava Ksandra bol odhalený pri príležitosti 20. výročia SNP v roku 1964. „Večná vám láska v našich srdciach, večná vám pamäť v našich dejinách.„ P. G . Hlbina). Je umiestnená v parku pri kultúrnom dome.

 

 

 

Pamätná tabuľa za oslobodenie

Za oslobodenie spod fašistického útlaku vďačia občania Štrby hrdinskej sovietskej armáde. Česť a sláva vám hrdinovia. Obec bola oslobodená 29. 1. 1945. Tabuľa je umiestnená na kultúrnom dome.

 

 

 

Juraj Curiani (*1. pol. 17. stor. Štrba–†17. stor. Trutnov

Študoval na viacerých miestach v Uhorsku a Sedmohradsku. Na akadémii v Kráľovci dišputoval v roku 1642 o primáte rímskeho pápeža (De primatu Romani Pontificia). Bol farárom v Prešove, konrektorom a rektorom prešovského kolégia a osobným priateľom J. Á. Komenského. Usiloval sa o získanie Komenského do Prešova. Obhajoval jeho učenie. Najznámejší je jeho spis Rozhovor prešovskej cirkvi s nebohým Samuelom Dürnerom. Z Prešova odišiel v roku 1687 po príchode cisárskych vojsk do mestečka Trauthenau pri Gdansku a pravdepodobne tam aj zomrel. Tabuľa bola inštalovaná na budove základnej školy 24. apríla 1992.

 

Pavel Tomko (*26. 8. 1901 Štrba - † 29. 10. 1972 Liptovský Mikuláš)

 Absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, gymnázium v Levoči, teológiu v Bratislave a zároveň slovanské jazyky, filozofiu a psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Liptovskom Mikuláši (1928–1929), farár vo Východnej (1929–1954) a v Švábovciach (1954–1968). S E. B. Lukáčom založil Kuzmányho kruh evanjelických akademikov. Pracoval ako predseda SEM (1941–1948), ako redaktor Evanjelickej mládeže, prílohy Nového rodu (1932–1936, 1943–1944), ako výkonný redaktor Evanjelického posla spod Tatier (1936–1945) a Prílohy (Cirkevných listov) pre kňazov. Prispieval do slovenských periodík a bol autorom nábožensky ladenej poézie. Duchovné piesne boli zaradené do Zpěvníka evanjelického a do Evanjelického spevníka (1991). Korešpondoval so svetoznámym lekárom a misionárom A. Schweitzerom. Výber z jeho poézie vyšiel v roku 1991 v zbierke Rodné hrudy. Tabuľa bola inštalovaná na ul. A. Sládkoviča č. 449 v roku 1997. Autorom tabule je Michal Gotthardt.

 

PhDr. Peter Švorc (*6. 6. 1932 Štrba – † 15. 1. 1995 Štrba

 

 Základnú školu absolvoval v rodnej obci. Pracoval ako riaditeľ Okresného domu osvety v Liptovskom Hrádku, ako inšpektor kultúry ONV v Liptovskom Mikuláši a v Poprade, ako riaditeľ Okresného osvetového strediska v Poprade a od roku 1974 až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1994 ako riaditeľ Podtatranského múzea v Poprade. Popri zamestnaní vyštudoval Strednú knihovnícku školu v Bratislave a etnografiu a folkloristiku v Bratislave (1973). V roku 1974 získal titul PhDr. Bol autorom množstva popularizačných článkov, štúdií venovaných rodnej obci a národopisu, scenárov – Štrbská svadba, Vinšujem Vám tie to sviatky a pod. a monografií – Východná (1963), Štrbská svadba (197I), Štrba (1977), Štrba, obec pod Tatrami (1988), Slávnosť prvého zrna (1980), Štrba – bibliografia (1980). Stál pri zrode folklórneho festivalu Východná, Vansovej Lomničky i Zamagurských folklórnych slávností. Za svoju prácu na kultúrnom poli bol v roku 1977 ocenený cenou ministra kultúry. V roku 1990 inicioval založenie etnografického odboru Matice slovenskej a stal sa jeho predsedom. Bol zakladateľom vianočných slávností v Štrbe. Tabuľa bola inštalovaná 17. januára 1999 na ul. M. Benku č. 566 a venoval ju Národopisný odbor Matice slovenskej v Martine a Obec Štrba. Autorom je akademický sochár Imrich Svitana.
 

Martin Benka (*21. 9. 1888 Kostolište –†28 . 6. 1971 Malacky)

Vyučil sa za maliara – natierača v Hodoníne. Pôsobil vo Viedni, v Prahe a od roku 1939 v Martine. V rokoch 1940–1941 bol pedagógom SVŠT. Vo svojich maľbách sa venoval krajinomaľbe, figurálnym obrazom, ilustrovaniu kníh i monumentálnej tvorbe. V roku 1937 získal striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži, v roku 1953 titul národného umelca a v roku 1963 Rad republiky. V Štrbe tvoril v rokoch 1957–1970 v dome PhDr. Petra Švorca. Tabuľa bola odhalená na dome PhDr. Petra Švorca, ul. M. Benku 566 a je dielom akademického sochára Imricha Svitanu.

 

Pamätná tabuľa padlým železničiarom

Na železničnej stanici v Tatranskej Štrbe sa nachádza pamätná tabuľa s textom ‚Železničiari v odboji padlým železničiarom. Bobák Michal, Fajkiš Michal, Otčenáš Janik Pavel, Otčenáš Martek Pavel, Šulek Štrbák Ján – padli. Váš odkaz žije.‘